Fotoaparát je mechanický maliar. Umelec sa díva a so štetcom v ruke prenáša to, čo vidí, pomocou farieb na plátno. Fotoaparát robí to isté, aj on má oči, štetec aj plátno. Pochytá fotóny, ktoré sa odrazili od objektov okolo nás, stiahne ich do malého priestoru a prilepí na svetlocitlivú plochu.
Dokonalý fotoaparát neexistuje. Nikdy tu nebol a v dohľadnom čase ani nebude. Limity fyziky nepovolia, a tak (zatiaľ) nie je možné vytvoriť fotoaparát, ktorý bude vhodný pre každý typ záberu a do každej situácie. Ani najbohatší človek na svete si nevie kúpiť univerzálny prístroj, ktorý sa vojde do vrecka a bude schopný fotiť zábery vhodné na obálku National Geografic aj Vogue.
Fotografická technika sa však v poslednom čase vyvíja neuveriteľným tempom. Aj keď tu (ešte) nemáme úplne dokonalé prístroje, dnešný začiatočník si vie kúpiť fotoaparát, ktorý mu poskytne možnosti, aké sa relatívne prednedávnom dali získať iba dlhou fotografickou praxou. Profesionáli môžu šomrať, koľko len chcú, ale je to fakt. Vlajkové lode výrobcov fotoaparátov dnes majú napríklad:
automatické zaostrovanie na oko subjektu podporené strojovým učením,
rýchlosť fotenia v desiatkach záberov za sekundu,
automatický bracketing - skladanie viacerých záberov, ktoré umožňuje napríklad zvýšiť hĺbku ostrosti (focus bracketing), zvýšiť dynamický rozsah scény (HDR, expozičný bracketing) alebo aj maľovať svetlom (live composite).
Tieto nové technológie sú momentálne výsadou top modelov a spájajú sa s vysokou cenou fotoaparátu. O pár rokov ich nájdeme aj v najlacnejšom „mydle” z duty free shopu, ale teraz (koniec roka 2020) sú vo výbave fotoaparátov v triede nad 1000 eur. Tieto technológie sú navyše pomerne nové a časť z nich je patentovaná a viazaná na jedného výrobcu fotoaparátov. Takže aj keď máte vysoký rozpočet, stále si neviete kúpiť „mašinku”, ktorá má aspoň väčšinu z týchto super vymožeností. Ak nechcete so sebou vláčiť tonu rôzneho fotografického vybavenia, musíte si teda niečo vybrať.
Objektívne sa situácia zhodnotiť nedá. Fotoaparáty nie sú monolity, skladajú sa z rôznych častí a tie sa môžu kombinovať rôznym spôsobom. Najdramatickejšie sa líšia „plátna”, teda snímacie čipy. Rozhodujúcim kritériom je fyzická veľkosť snímača a jeho „jemnosť”, počet svetlocitlivých bodov (pixelov), ktoré sú na snímači uložené. S veľkosťou aj počtom pixelov (megapixelov) sa spájajú rôzne možnosti fotenia, niektoré v priamej úmere, niektoré opačne.
Veľmi zjednodušene:
veľký snímač potrebuje väčšie oči/objektív,
viac pixelov znamená viac zaznamenaných detailov na fotografii, ale:
viac pixelov na rovnakej ploche sťažuje čítanie informácií z čipu, môže dôjsť k „pretečeniu” fotónov medzi pixelmi a namiesto detailnejšej fotky je na mieste machuľa alebo sa medzi správne informácie zamieša náhodný šum, ekvivalent „zrna” zo starých fotografií, ktoré zachytávali svetlo chemickým spôsobom.
Snímacie čipy potom rozdeľujeme zhruba na:
miniatúrne čipy v mobiloch,
maličké čipy v kompaktných fotoaparátoch,
malé čipy v prémiových kompaktných fotoaparátoch, spravidla 1”
čipy systému M4/3 (najmä fotoaparáty Olympus a Panasonic),
APS-C čipy (v lacnejších zrkadlovkách a bezzrkadlovkách),
fullframe čipy v drahých zrkadlovkách a bezzrkadlovkách, fullframe je presne veľkosť kinofilmového políčka starých fotoaparátov,
veľké čipy stredného formátu (vo veľmi drahých foťákoch).
Snímač je jedna vec. Ale tak, ako je za maliarovými očami mozog, vo fotoaparáte je procesor. A tu sa veci trochu komplikujú. Vo všeobecnosti platí, že čím väčší je čip, tým lepšie fotografie dokáže vytvoriť. Krajinka zachytená obrovským čipom stredného formátu je spravidla niekde úplne inde, než tá istá krajinka zachytená maličkým kompaktom. Ale kým malý čip lacného foťáku je spojený aj s jednoduchým mozgom, pri miniatúrnom čipe prémiového mobilného telefónu môže byť procesor, ktorý je rádovo dokonalejší a je schopný dorátať to, čo snímaciemu čipu nedodalo svetlo. Tento mozog môže byť taký výkonný, že v niektorých situáciách je schopný vytvoriť lepšiu fotografiu než stredoformátový čip s priemerným procesorom.
Mobilné telefóny s miniatúrnymi čipmi ale supervýkonnými procesormi komplikujú výber nástroja na zhotovovanie výborných fotografií ešte jedným spôsobom.
Obyčajný fotoaparát je totiž jednoúčelové zariadenie. Fotí, prípadne sníma video. Snaží sa vytiahnuť zo svetla čo najviac informácií, nemá kapacitu na to, aby s tými informáciami urobil niečo pokročilejšie. Fotografia ako výstup z fotoaparátu, paradoxne hlavne z tých najdrahších, je preto subjektívne a prvoplánovo škaredšia, než z mobilu. Má menej sýte farby, detaily sú ukryté v tieňoch, tváre na nej sú akési mdlé a plné nedokonalostí.
Mobilný telefón je na rozdiel od obyčajného fotoaparátu kompletný počítač. A zosnímanú fotografiu okamžite spracováva. Viac či menej automaticky, záleží od konkrétneho telefónu - nižšie modely robia všetko samé, vyššie dovoľujú fotografovi aj nejaké tie zásahy do spracovania. Ale či už automaticky alebo poloautomaticky, výstupom z mobilu nie je v podstate nikdy informácia, ktorá pritiekla optikou objektívu, ale vždy maximálne zdokonalený záber. So sýtymi farbami, zaostrený a vyretušovaný. Ak sa položia vedľa seba výstupy z mobilu a fotoaparátu, záber z mobilu uzná laik aj profesionál za „krajší”.
Vo vyššej triede fotoaparátov je totiž len málo zariadení, ktoré sa sústreďujú na prvoplánový výstup. Väčšina očakáva, že budete fotiť do digitálneho negatívu (RAW formát) a fotografiu doladíte v počítači. Pretože je fakt, že profesionálom doladená fotografia z fullframe fotoparátu porazí záber z mobilu v 99 prípadoch zo 100. Profi fotoaparát jednoducho zachytí fotóny lepšie. A keď ich zoberie do parády niekto, kto sa vyzná, v počítači dokáže vyčarovať veci, ktoré automatika mobilu nemá šancu nahradiť.
Na úpravy fotografií v počítači je možné použiť rôzne programy a opäť tu máme „peklo výberu”, možnosti sú rôzne a odlišné sú aj výstupy (či ceny) programov.
Podľa ceny máme na výber:
programy zdarma, napr. kompletný editor fotografií GIMP,
programy za jednorazovú menšiu platbu, napr. kompletný editor Affinity Photo alebo editor fotografií Luminar AI,
programy za pravidelnú menšiu platbu, napr. český Zoner Photo Studio X,
programy za pravidelnú vyššiu platbu, napr. správcu fotografií Adobe Lightroom prípadne kompletný editor Adobe Photoshop.
Podľa funkcií treba zvážiť:
jednoúčelový editor fotografií (napr. Skylum Luminar),
správcu fotografií (katalóg) kombinovaný s editorom fotografií (Adobe Lightroom alebo Zoner X),
kompletný grafický editor (GIMP zdarma, Affinity Photo za menšiu jednorazovú platbu alebo plnotonážny Adobe Photoshop za predplatné).
Osobne používam Affinity Photo na vyvolávanie RAW a zložitejšie retuše, Skylum Luminar AI na bleskové úpravy „ťahaním posuvníkov” a prezerač fotografií Faststone Viewer, ktorý zvláda aj rýchle masové úpravy (zmenšovania, orezy, premenovania). Fotografie z mobilu spravidla neupravujem (dôvody sú spomenuté vyššie) občas z nich iba odstraňujem zavadzajúce drôty či hydranty výborným automatickým retušérom TouchRetouchpre Android.
Ak budúci vlastník výborného fotoaparátu akceptuje fakt, že z foťáku mu nevylezie záber vhodný na okamžité nahratie na Instagram, stále stojí pred strašným výberovým peklom. Na trhu je kopa rôznych systémov s rôznymi výhodami a nedostatkami, vyznať sa v nich nie je jednoduché a často ide o neporovnávateľné veci. Aj keď abstrahujeme od problematiky objektívov, ktorá je sama o sebe hodná stoviek strán analýz, ostane nám výber medzi rôznymi systémami fotoaparátov. Subjektívne by som si hádzal kockou medzi možnosťami:
Mobil. Na trhu je niekoľko modelov, ktoré produkujú skutočne parádne zábery. Pritom vždy platí, že novší je lepší - stredná trieda mobilov z roku 2020 fotí lepšie ako vlajkové lode 2018. Neplatí to samozrejme absolútne, ale ak máte dva mobily od toho istého výrobcu a v cca rovnakej cenovej relácii, ten novší fotí lepšie. Mobily sú vhodné na širokouhlé zábery, väčšina retuše, ktorú mobil robí, ide do HDR (prejasnenie tieňov) prípadne narovnania línií. Do tenkého tela mobilu sa nevojde optika pre dlhšie ohniská, takže akékoľvek rozmazanie pozadia pri portrétoch vždy robí softvér - viac či menej úspešne, ale portrétové zábery z mobilu sú vhodné na publikáciu iba na sociálnych sieťach. V čom mobily vďaka výkonu procesora excelujú, sú zábery v slabom svetle - mobily dokážu zosnímať série záberov, z nich potom skladajú fotografie, ktoré majú výborne exponované svetlá aj tiene. Výborne fotia mobily Apple (čím novší), Huawei (vždy najnovší ročník), Samsung (najvyšší rad) a špecialitou sú Pixely od Google, ktoré excelujú pri fotení aj v takmer úplnej tme.
Kompakt najvyššej triedy. Sú ideálne na cestovanie. Malý čip neumožňuje fotiť s rozmazaným pozadím, ale poskytuje výhodu pri konštrukcii objektívu s veľkým rozsahom, typicky od širokouhlých 24 mm po 100 a viac mm. Opticky dosiahla táto trieda maximum už dávno, aj modely spred piatich rokov vytvoria výborné fotografie. Ale novšie modely sú výrazne rýchlejšie - lídrom je Sony RX100 VII, ktorý má implementované zaostrovanie takmer na úrovni premiantov medzi bezzrkadlovkami. Ale výborný je aj rad Canon G7X alebo Panasonic Lumix LX.
Bezzrkadlovky systému Micro Four Thirds (M4/3). Ich čip je najmenší spomedzi profi systémov. Malý čip umožňuje konštruovať menšie fotoaparáty a objektívy. Má výhodu pri fotení na diaľku, teleobjektívy aj s veľmi dlhými ohniskami sú výrazne menšie a kratšie než pri fullframe, a v rýchlosti - z menšieho čipu sa rýchlejšie čítajú dáta, lídri z Olympusu a Panasonicu majú aj 60 snímkov za sekundu. M4/3 excelujú aj v stabilizácii čipu a v jeho čistení. Výraznou nevýhodou je ťažké fotenie s rozmazaným pozadím, treba na to naozaj špeciálne objektívy, ktoré sú väčšinou drahé a veľké, čím eliminujú ostatné výhody systému M4/3. Relatívnou nevýhodou je menšia expozičná pružnosť - v tých istých svetelných podmienkach si fullframe čip poradí bez prepalov či šumu aj tam, kde už má M4/3 čip zliate plochy bez detailov. Ale je to relatívne, novšie čipy M4/3 sú výborné. Top modelmi sú Panasonic G9 a Olympus OMD E-M1 III. Olympus E-M1 III má ako jediný implementovaný živý ND filter, dokáže vytvoriť efekt rozmazanej vody aj bez ND filtra a s živým náhľadom. Pozor, top funkcie Panasonicu a Olympus fungujú len v kombinácii s ich vlastnými objektívmi - Panasonic + Panasonic (Leica) a Olympus + Olympus. Univerzálnym hitom na všetko je kombo Olympus E-M1 + Olympus 12-100/f4 Pro. Svätým grálom pre tvorcov videa je Panasonic GH5 (alebo G9) + Panasonic Leica 10-25 f/1.7, tento objektív rozostrí pozadie ako fullframe, umožňuje nehlučné ostrenie a hladkú zmenu clony a zoomu bez dýchania (focus breathing).
Zrkadlovky alebo bezzrkadlovky APS-C. Tento čip je trochu väčší, veľkosť APS-C vznikla v čase, keď bolo technicky zložité (a drahé) vyrábať fullframe čipy. Pre lídrov začína byť táto veľkosť trochu na obtiaž, Sony, Canon a Nikon sa už dívajú hlavne na fullframe. Plnú pozornosť má APS-C iba u Fuji, ktoré sa zameralo na APS-C a stredný formát. Pre systém APS-C existuje veľa objektívov aj tiel, ale najnovšie technológie sa presúvajú do fullframe - ak chce fotograf to najlepšie ostrenie (ktoré je výsadou bezzrkadloviek), má pri APS-C na výber Sony A6600 alebo Fuji X-T4 s retro ovládaním, či novinku Fuji X-S10 s klasickým ovládaním ako na zrkadlovke. Fuji je výborná voľba, ak chce fotograf perfektný výstup priamo z foťáku - Fuji pri fotení do JPG ponúka simulácie svojich klasických filmov (Velvia, Provia, Astia...), je to najbližšie tomu, čo ponúkajú automatické úpravy fotiek v mobiloch.
Bezzrkadlovky fullframe. Plná veľkosť kinofilmového políčka dáva fotografiám z týchto systémov nekompromisnú výhodu. Stredný formát je kvalitou ešte ďalej, ale fullframe je praktickejší - 100 megapixelov stredného formátu je síce super, ale na ich spracovanie treba silný počítač a na skladovanie veľa priestoru. Veľa megapixelov tiež znamená pomalšie snímanie. A cenu v desiatkach tisíc. Oproti kompromisnému systému APS-C sa pri fullframe oveľa jednoduchšie fotí s rozmazaným pozadím - vhodné objektívy ani nie sú drahé. Nevýhoda fullframe je v podstate len jedna - veľkosť. Veľké sú telá fotoaparátov a najmä objektívy. Teleobjektívy majú statívové pätice, pretože pri fotení si už tieto objektívy musíte podoprieť. Moderné technológie stabilizácie obrazu vám dovolia fotiť aj z ruky, ale niekoľkokilové „teľa” proste dlho neudržíte. Budúcnosť fullframe je v bezzrkadlovkách, najnovšie technológie sú už len v nich. Lídrom je Sony, ktoré prinieslo dostupné fullframe ako prvé. Jej modely sú dodnes na špičke v rýchlosti ostrenia, pomer cena/výkon je teraz najvýhodnejší u modelu Sony A7 III. Na turistiku je tiež zaujímavý jej sesterský model - novinka Sony A7C. V menšom tele je v podstate to isté, čo pri A7III, autofokus je vraj dokonca vylepšený a automatické ostrenie na oko spoľahlivejšie. Na Sony nadviazali tradiční výrobcovia (Nikon, Canon) spočiatku vlažne, ale aktuálne novinky (Canon R5, R6, Nikon Z7 II a Z6 II) sa na premiantov zo Sony minimálne dotiahli. Čiernym koňom je tiež Panasonic, ktorý vtrhol do segmentu fullframe bezzrkadloviek veľmi razantne a dnes mu v stajni najvýraznejšie erdží aktuálny model S5. Ten síce nie je vlajkovou loďou, ale má oproti starším top modelom náskok pri niektorých video funkciách. Panasonic trochu stráca ponukou fullframe objektívov, ale aj keď ich má menej, sú veľmi kvalitné a novinka 20-60 mm má unikátny rozsah, ktorý nemá žiaden iný výrobca.
Ako vidieť, výber je široký. Cenovo sú si jednotlivé možnosti na top scéne podobné, takže výber je skôr o pocitoch. A zavážiť môžu aj drobnosti ako ergonómia ovládania (mne sadne do ruky najlepšie Nikon), praktické drobnosti (plne otočný displej oproti výklopným) či rôzne cenové akcie (máme tu zimné cashbacky a zaujímavú akciu Panasonicu, ku ktorému dostanete prvotriedny gimbal takmer v cene tela fotoaparátu).
Horšie je to v prípade, ak si nemôžete jednotlivé možnosti vyskúšať naživo. Potom môžete použiť napríklad sofistikovaný porovnávač funkcií fotoaparátov a objektívov na DPReview (https://www.dpreview.com/products/search/cameras) alebo porovnanie fotoaparátov a objektívov podľa ich veľkostí na Camerasize.com (https://camerasize.com).
Takže veľa šťastia pri výbere. Osobne zvažujem práve možnosti vyššie. V minulosti som roky fotil APS-C zrkadlovkami Nikon. Neskôr som kvôli veľkosti presedlal na M4/3, tá úľava pri turistika bola neskutočná. Posledné dva roky však fotím takmer výhradne Google Pixelmi, najprv 3a, teraz 4a 5G. Fotím už len pre zábavu a pohotovosť mobilu, ktorý fotí skutočne výborne, je na nezaplatenie. Ale sú situácie, kedy by sa mi hodila vyššia kvalita fotografií a - hlavne - teleobjektív. Preto zvažujem niečo nové a nie som zviazaný systémom. A dnes sú možnosti skutočne bohaté. Alebo až pribohaté? O prípadné vlastné tipy sa môžete podeliť v komentároch. Ďakujem.
Titulná fotka sumners via Depositphotos.
